Úvod

​

Návrh kultúrneho domu vychádza z kontextu artikulárneho kostola v Kežmarku – drevenej stavby na štvorcovom pôdoryse, kde jednoduchý konštrukčný princíp vytvára veľkorysý vnútorný priestor. Táto schopnosť pracovať s objemom prostredníctvom elementárnych prostriedkov, spolu s klimatickými podmienkami tatranského regiónu, je základom návrhu.

​

Objekt je koncipovaný ako kompaktný celok s pôdorysom približne 50 × 50 m. Návrh sa rozvíja v dvoch variantoch (A, B), ktoré zdieľajú spoločný urbanistický a konštrukčný základ.

​

Urbanizmus

​

Theatrum Mundi je situované v centre nového Karpatského parku. Vzniká vzťah dvoch rovnocenných štvorcov – objektu a námestia. Vnútorné a vonkajšie aktivity sa prelínajú.

​

Kompozícia nadväzuje na osi artikulárneho kostola a rozvíja ich v mierke krajiny. Územie je organizované v pravidelnej mriežke 12 × 12 m.

​

Centrálne námestie, vymedzené sakrálnymi objektmi a kultúrnym domom, vytvára nové mestské jadro – priestor stretávania a spoločenského života.

​

Karpatský park

​

Park je založený na rastri 12 × 12 m, ktorý spája geometrický poriadok s prirodzeným rastom vegetácie.

​

Druhová skladba vychádza z pôvodných drevín: buk, lipa, jedľa, javor a hrab, doplnené o menšie druhy podporujúce biodiverzitu. Vrstvený podrast stabilizuje pôdu a zlepšuje mikroklímu.

 

Park je aktívnou súčasťou návrhu – spolu s architektúrou vytvára funkčný a udržateľný celok.

​

Architektúra A + B

​

Návrh vychádza z kompaktného hĺbkového pôdorysu. Svetlo, vzduch a tepelná stabilita sú zabezpečené výškovým členením.

​

Konštrukciu tvorí pravidelná sieť 8,1 × 8,1 m. Dispozícia je členená na vstup, centrálnu sálu a zázemie, s komunikáciou vedenou po obvode.

​

Hmota sály vystupuje nad objem objektu a je prekrytá lomenicovou strešnou štruktúrou. Podzemie obsahuje technické zázemie a parkovanie.

​

A

​

Variant A pracuje s abstrakciou karpatskej krajiny. Drevený tieniaci systém interpretuje štruktúru lesa a formuje aj interiér sály.

​

Lomenicová strecha zabezpečuje prirodzené vetranie a osvetlenie. Architektúra je chápaná ako metafora lesa – vstup cez „porast“ do sústredeného vnútorného priestoru.

​

B

​

Variant B vychádza z miestnej stavebnej skúsenosti. Modul zodpovedá šírke tradičných striech, ktoré sa skladajú do súvislej lomenicovej krajiny (Spišská Sobota).

​

Objekt je vrstvený: obvod tvorí sústava nižších striech, nad ktorými sa dvíha hlavná hmota sály. Orientácia strechy nadväzuje na miestnu tradíciu, pričom mierne napätie vzniká medzi vnútornou dispozíciou a vonkajším výrazom.

​

Riešenie umožňuje prirodzené osvetlenie a vetranie všetkých priestorov. Stavba reaguje na klímu svojou podstatou.

​

Materiály sú použité v prirodzenej podobe – drevo, betón, kameň, omietka. Architektúra vzniká z potreby, nie z nadbytku.

​

Záver

​

Pôvodné skeletové riešenie s plochou strechou bolo opustené pre svoju abstraktnosť a slabú reakciu na miestne podmienky.

​

Návrh vychádza z princípu lomenicovej strešnej krajiny, ktorá umožňuje prekryť veľký pôdorys pri zachovaní mierky a reaguje na zrážky.

Strecha je dôsledkom klímy, konštrukcie a mierky, nie formálnym prvkom.

​

Riešenie je jednoduché: rešpektovať klimatickú hranicu ako základ architektonického rozhodovania.

​

Variant B tento princíp napĺňa presnejšie.

​​​

​

Koláže:

Ferdinand Katona, Pohľad na Vysoké Tatry, 1901–1950

​​