​Notarchitektur vznikla ako reakcia na kolaps – obdobie, keď bolo nutné stavať rýchlo, skromne a účelne. Výsledkom boli dočasné stavby, jednoduché kostoly a obydlia, ktoré sa objavovali po vojnách, požiaroch či prírodných katastrofách. Ich hlavnou črtou bola prítomnosť nevyhnutného – to, čo stačilo na život, ale neubralo z dôstojnosti.

​

Jedným z pozoruhodných príkladov je Bartningov Notkirchenprogramm, kde návrh architektúry podriadili možnostiam výstavby v náročných podmienkach povojnového Nemecka. Kostoly vznikali montážou prefabrikovaných rámov v kombinácii s miestnymi materiálmi – drevom, kameňom,  za účasti samotných veriacich. Táto architektúra bola úsporná, ale nepôsobila lacno. Naopak, práve v skromnosti sa prejavila jej sila – zameranie na podstatu, dôstojnosť priestoru, ktorý má slúžiť ľuďom.

​

Podobný prístup možno vidieť pri výstavbe artikulárnych kostolov na Slovensku, kde historické okolnosti stanovovali limity, čo bolo možné postaviť. Obmedzenia sa však nestali prekážkou kvality – výsledné stavby boli funkčné, pevne viazané na svoje miesto a čas, nesúce duchovnú i remeselnú hĺbku.

​

Téma obnovy ako súčasť núdzovej architektúry sa objavuje aj pri obnove Čičmian po veľkom požiari v roku 1921. Táto katastrofa síce zničila podstatnú časť pôvodnej dediny, no zároveň sa stala impulzom pre jedinečný akt obnovy. Obnova prebiehala s rešpektom k miestnej forme a tradícii, ale so zmenou urbanistickej štruktúry. Čičmany sa tak stali symbolom zachovania identity aj v čase krízy – návrat k podstate sa tu prejavil v tvare, výzdobe, aj v samotnom postoji k stavaniu.

​

Rovnaké vedomie nevyhnutnosti a zároveň dôstojnosti nájdeme v málo známom, no dôležitom projekte Dušana Jurkoviča – návrhu tehlových domov pre povojnovú obnovu zničených dedín počas 2. svetovej vojny. Tieto domy neboli nikdy postavené, no predstavujú typickú ukážku „architektúry  krízy“ – kombináciu jednoduchosti, dostupnosti a zároveň kultúrnej pamäte, ktorá zostáva prítomná aj v skromných formách. Jurkovič neznižoval latku – hľadal spôsob, ako zachovať charakter dedinského domu aj v čase úplného nedostatku.

​

​Dnes je možné na tieto myšlienky nadviazať bez potreby napodobňovať minulosť alebo čakať na krízu. Skromnosť a neokázalosť sa stávajú vedomým rozhodnutím, nie obmedzením. V tomto duchu vzniká pojem Notbau – osobný spôsob stavania, ktorý nevyplýva z núdze, ale z jasnej potreby mierky, primeranosti a vnútorného poriadku. Ide o tvorbu, ktorá nevylučuje krásu, ale nachádza ju v jednoduchosti, vo veciach, ktoré majú svoj účel, sú pravdivé a trvácne.

​

​V tomto zmysle je Notarchitektur postojom – trvalou hodnotou architektúry, zakotvenou v základných potrebách človeka, jeho prostredia a života, ktorý sa v nej odohráva. Je v súlade s časom a miestom, ktoré obývame. Ide o architektúru zbavenú všetkého nadbytočného – redukovanú na svoju čistú podstatu.

​​

Rámec budúcej formy a tvorby
Notbau určuje podstatu formy :  redukovaný výraz jasnej štruktúry, účelnosti a pokoja, primeraný súčasným podmienkam.

jún 2025​​​

Poznámky:

​Notbau ako referencia na Notkirche. Doslova: „stavba z núdze“, no môže niesť aj význam „stavba nevyhnutnosti“.

​​

​​​Archív PÚ SR, Zbierka plánov a projektov, sign. č. A-1.1183. Zameranie ev. kostola v Hronseku z roku 1922. , F. Faulhamer.

​